Etické následky

1.      Ak by bolo klonovanie dospelých ľudských jedincov povolené, s najväčšou pravdepodobnosťou by bolo využívané pre neplodné páry, ktoré deti mať nemôžu no veľmi po nich túžia. No neskôr by tento postup začali využívať aj ženy, ktoré deti mať nechcú alebo sa boja pôrodu.

Tento postup by sa tak stal výhodným pre mnohých vedcov, ktorý by na tom výhodné zarábali, no aj pre ženy, ktoré by sa touto cestou stávali darkyňami vajíčok, čím by boli zneužívané napr. kvôli peňažnej núdzi.

2.      Klonovanie ľudskej rasy, okrem iného, podporuje myšlienky vytvorenia dominantnej rasy, ktorá koluje v hlavách mnohých ľudí. Takto hodnota jedincov nezávisí od ich osobnosti, ale od kvalít, ktoré ich telo či jeho schopnosti vedia ponúknuť novovytvorenému jedincovi. Týmto sa porušuje dôstojnosť klonu.

3.      Ďalším, asi najpreberanejším dôsledkom klonovania, je zdravotný stav klonu. Nebezpečnosť klonovania sa skrýva v použití staršej bunky z ktorej vznikne klon malého dieťaťa. Toto dieťa bude oveľa náchylnejšie na choroby starcov, ako napr. rakovina, artritída a pod. Proces starnutia týchto jedincov by bol urýchlený a spôsoboval by utrpenie klonovaným jedincom, čo je eticky neprístupné.

4.      Ďalším eticky neprístupným faktom je, že na vytvorenie jedného úspešného klonu človeka je potrebné oplodniť až 100 vajíčok. A to vytvoríme iba jeden jediný klon. No čo s tými všetkými nevyvinutými ľudskými jedincami, ktoré sú odsúdené na smrť? U zvierat je povolená ich likvidácia, keďže je to považované za eticky prístupné, no človek je posudzovaný na základe iných kritérií. Preto všetky svetové organizácie klonovanie ľudských jedincov zakazujú.