Druhy klonovania

Rozlišujeme dva druhy klonovania na základe jeho účelu:

1.      Reprodukčné klonovanie

Jeho cieľom je vytvorenie jedinca (človeka) s rovnakou genetickou informáciou, ako má iný živý alebo mŕtvy človek.

Najčastejšou metódou klonovania je delenie embrya, ktoré je v skorých fázach možné rozdeliť tak, aby každá oddelená bunka bola schopná vzniku jedného človeka. Na základe tohto procesu vznikajú aj ľudské jednovaječné dvojičky. Je to prírodný proces, ktorý prebieha už od dávnej doby bez ľudskej pomoci či pričinenia.

Tiež pomerne častým spôsobom je delenie na dva rovnaké jedince, ktoré sa uskutočňuje u jednobunkových organizmov. Prebieha v prostredí s veľkým množstvom živín. Prirodzeným spôsobom klonovania je vegetatívne rozmnožovanie rastlín – obdrezkami alebo podzemnými výbežkami. Niektoré nižšie živočíchy sú schopné po rozdelení regenerovať a vytvoriť tak dve noví jedince (nezmar).

Ďalšou možnosťou je odstrániť jadro z neoplodneného vajíčka a nahradiť ho jadrom inej bunky človeka. Tak by vzniklo embryo, ktoré by bolo umiestnené v maternici matky, kde by sa následne vyvinul klon človeka. Takto by mal klon takmer zhodnú genetickú informáciu ako jeho pôvodca. Tým sa stávajú v podstate jednovaječnými dvojčatami. Rozlišný by bol iba vek každého jedinca. Tento spôsob by mohol byť užitočný v spojení s neplodnými pármi, ktoré by týmto spôsobom mohli mať deti, no tento spôsob je spoločnosťou odmietaný.

2.      Terapeutické klonovanie

Cieľom tohto typu klonovania je vytvorenie typu tkaniva, ktoré by malo byť využité na liečebné účely a boj s mnoho druhmi chorôb (Parkinsonova choroba, epilepsia). Na tento typ klonovania sa využívajú ľudské zárodky rovnako ako pri reprodukčnom klonovaní, no pri terapeutickom klonovaní sa ľudský zárodok vyvíja len do určitého štádia: 10 – 14 dní. Po tejto dobe sa vyberú bunky, ktoré majú dobrý potenciál ďalej sa vyvíjať a sú uložené do špeciálneho média, ktoré by ich malo obohatiť o živiny, rastové faktory, aby mali lepší predpoklad pre potrebný vývin. Tieto bunky môžu lekári v laboratórnych podmienkach naobmedzene množiť a vyvíjať rôzne typy týchto telových buniek.

Využitie týchto buniek by malo slúžiť najmä na vytváranie nových orgánov vhodných na transplantáciu u človeka od ktorého sa tkanivo vyvíjalo. Telo človeka by nemalo mať problémy prijať toto tkanivo touto metódov.