Bunka
Cytológia – vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom javov v bunke
Veľkosť bunky sa pohybuje medzi 10 – 30 mikrometrami. Môžeme však nájsť aj extrémne rozmery buniek (nervové bunky u človeka).
Čo je bunka?
- Najmenšia stavebná a funkčná jednotka živých organizmov (rastlinných a živočíšnych tiel), ktorá má všetky základné vlastnosti života
- Základný prvok organizácie (priestorové usporiadanie a vnútorné zloženie) živých systémov
- Môže byť samostatným organizmom (jednobunkový organizmus) no aj časťou celku neschopného samostatného života (mnohobunkový organizmus)
Spoločné vlastnosti buniek:
a) Chemické zloženie
b) Stavba - štruktúra
c) Metabolizmus (výmena látok a energie)
d) Syntéza látok
e) Rozmnožovanie (reprodukcia)
f) Dedičnosť (prenos genetickej informácie)
Zastúpenie chemických zlúčenín v bunke
· Voda (65%)
· Bielkoviny (12%)
· Sacharidy (9%)
· Lipidy (8%)
· Minerálne látky (3%)
· Nukleové kyseliny (3%)
Najväčšie zastúpenie chemických zlúčenín v bunke pripadá na vodu a soli, ktoré tvoria 60 – 90% zlúčenín. Organické látky tvoria 10 – 40 % z celkovej hmotnosti bunky.
Funkcie základných chemických zlúčenín v bunke:
1. Konštruktná – všetky stavebné látky (bielkoviny, cukry, tuky)
2. Metabolická – regulujú chemické procesy
– nukleonové kyseliny zabezpečujú prenos genetickej informácie
3. Zásobná – zdroje energie (cukry a tuky)
4. Substrátová – vytvárajú vhodné prostredie pre priebeh chemických dejov (voda)
Zastúpenie chemických zlúčením v bunke sa mení v závislosti od druhu organizmu, typu bunky a mení sa aj počas starnutia bunky.
Nukleónové kyseliny
Zlúčeniny od ktorých závisí existencia živej hmoty, aj keď tvoria len malé percento bunky. Vznikajú spájaním nukleotidov, ktoré sú tvorené dusíkatou organickou bázou, päťuhlíkovým cukrom (pentózy) a kyseliny fosforečnej. Pentózy nukleotidov sú dve, podľa čoho sa rozdeľujú aj dva druhy nukleových kyselín:
· Ribonukleová kyselina – RNA
· Deoxyribonukleová kyselina – DNA
Nukleónové kyseliny sú zodpovedné za organizáciu aj rozmnožovanie bunky. Nesú genetickú informáciu, pričom zabezpečujú prenos znakov a vlastností z rodičov na potomkov prostredníctvom pohlavného rozmnožovania.
Považujú sa za hmotný základ dedičnosti.
Voda a bunka
· Voda vytvára vhodné prostredie pre priebeh chemických reakcií v bunke, čím má veľmi dôležitý význam. Taktiež sa často označuje aj za účinné rozpúšťadlo a podporuje biologickú aktivitu bielkovín a nukleových kyselín.
· Voda má veľkú tepelnú kapacitu, čím tvorí faktor tepelného hospodárenia buniek
· Polarita vody ovplyvňuje fyzikálno – chemické procesy prebiehajúce v bunke
· Obsah vody sa počas života bunky stále mení – závis od veku bunky, od orgánu aj prostredia. Čím je bunka vývinovo mladšia, tým viac vody obsahuje a naopak