Klonovanie

Označuje sa ako proces vytvorenia „kópie“, čiže jedinca identického s originálom. Túto kópiu originálu nazývame klon. Klon by mal niesť rovnakú DNA a tiež mať rovnaké vlastnosti.

Pri klonovaní vznikne jedinec umelým spôsobom tak, že vedci z bunky odstránia jadro (genetický kód) a nahradia ho jadrom bunky z niekoho, kto má byť klonovaný. Ak sa bunka ujme, vloží sa do maternice a narodí sa identický jedinec k tomu jedincovi, ktorého bunka bola použitá. 

Spôsoby klonovania podľa jaderného prenášania:

1.      Klonovanie embrya, kedy je prenášané jadro iného embrya starého 6-7 dní

S týmto postupom sa stretávame bežne v živote napr. pri jednovaječných dvojčatách. Je možné oddeliť bunky embrya a preniesť ich jadrá, čím vytvoríme iné takmer totožné jedince.

2.      Klonovanie prenosom jadra plodu starého približne dva mesiace tzv. fibroblasty

Klonovanie zvierat je založené na tomto princípe. Fibroblasty sa získavajú medzi 30 – 60 dňom z plodu, ktorý sa vyvíja v maternici.

3.      Klonovanie prenosom jadra už narodeného jedinca

Momentálne ešte nie je využívaná, no je to ďalší spôsob ako pomôcť ľuďom v terapeutickom smere. Vzniknuté bunky by sa po dobrom rozdelení opäť uložili do tela darcu. Na základe toho by telo nemalo nepriať darcu, či mať iné nepriaznivé účinky na človeka. Ľudia by tak darovali bunky sami sebe.

Odstraňovanie bunkových jadier s genetickými iformáciami sa nazýva enukleácia.